Báseň o našej škole
Mgr. Jana Hirková
50 ROKOV...
Hm... práve toľko má moja teta Kveta.
Nie je stará, len toho trošku viac pamätá.
Presne ako naša škola.
Ako by starou mohla byť,
keď tu toľko detí kričí,
volá... robí zlosť.
Aj ona už pamätá toho dosť!
Veď prvý žiak prekročil jej prah
v roku tisícdeväťstošesťdesiat... šesť.
Môj ocko tu chodil tiež.
Ešte dnes na to spomína,
ako mu nešla slovina.
Veru, veľa detí prešlo školskou bránou.
Mnohí tajne vyronili slzu za ňou,
iní vyronili slzu od radosti,
že skončili sa školské povinnosti.
Dnes má päťdesiat,
spolovice nový šat
veľkosti XXL.
Jej náruč je trošku širšia.
Každý deň víta Zuzku, Lenku, Peťka,
Miša... tých mien by bolo veľmi veľa.
Čo jej dnes k sviatku želať?
Každý jej praje niečo iné.
Učiteľ? Dobrých žiakov.
Žiak? Dobrého učiteľa a ešte...
Aby učenia nebolo veľa.
A ja ti prajem, milá škola, aby si tu
aj pre ďalšie deti dlho bola.