Dňa 7. 5. 2024 sme sa zúčastnili na zaujímavej exkurzii s názvom Po stopách Ľudovíta Štúra. Prvou zastávkou na dobrodružnej ceste bolo mesto Modra. Tu sme navštívili Múzeum Ľudovíta štúra, dozvedeli sme sa o jeho láske k Márii Pospíšilovej, ktorej podobu sme obdivovali na dvoch portrétoch. Navštívili sme aj izbu, v ktorej Ľudovít Štúr opustil náš svet, v ktorom zanechal odkaz žijúci dodnes. Poslednou zastávkou bol mestský cintorín. Tu sme pri pomníku Ľudovíta Štúra zapálili symbolicky sviečky, ako vďaku za jeho celoživotné dielo.
Naša cesta pokračovala na hrad Devín. Tu na nás už netrpezlivo čakal známy slovenský bloger Radoslav Hoppej, autor blogu Nie je túra bez Štúra. Ten nás zaujal rozprávaním o živote Ľudovíta Štúra, ktorým rozšíril naše vedomosti o rôzne pikošky. Na Devíne sme si vymýšľali slovanské mená, podobne ako kedysi štúrovci a slávnostne sme zaspievali slovenskú hymnu pri hlbokej studni, v ktorej sa žiacke hlasy ozvenou niesli do hlbín hradu.
Po nádhernom zážitku z Devína naša cesta pokračovala do historického centra Bratislavy. Začali sme na Námestí Ľudovíta Štúra a pokračovali na Michalskú ulicu. Tu sa nachádza budova, pred ktorou kedysi rečnil Ľudovít Štúr na uhorskom sneme. Pozreli sme si aj dom, v ktorom žil Ľudovít Štúr, kým neodišiel na štúdiá v Halle. Bývali v ňom aj iní štúrovci, napríklad Janko Kráľ, Andrej Sládkovič či Samo Chalúpka. Navštívili sme aj dom, v ktorom bola redakcia Slovenských národných novín v rokoch 1845-1848, túto skutočnosť pripomína pamätná tabuľa umiestnená na dome. Poslednou zastávkou v našom putovaní bola budova Nového evanjelického lýcea, na ktorej je umiestnená tabuľa so zoznamom 67 významných študentov lýcea, medzi ktorých patril Ľudovít Štúr, ale aj Milan Rastislav Štefánik.
Bohatí na nové zážitky a plní nových vedomostí sme sa vrátili domov.
