Výchovné poradenstvo

Koho trápi matematika.

Matematika je považovaná za jeden z najťažších predmetov v škole. Mnohí s ňou majú obrovské problémy a pritom si neuvedomujú, že niekedy stačí veľmi málo, aby to zmenili. Bežný človek 21.storočia si opodstatnene môže položiť otázku, či dnes vôbec na matematike záleží.

Realita vyzerá nasledovne: Predavačky vďaka moderným pokladniciam už dávno nemusia rátať, koľko majú zákazníkovi vydať. Ak cestujeme z A do B, GPS zariadenie zanalyzuje, ktorou trasou to bude najrýchlejšie. A keď si potrebujeme urobiť poriadok v účtoch, sporeniach a úveroch, nemusíme po večeroch tráviť hodiny s kalkulačkou. Stačí zavolať finančného poradcu, ktorý to spraví za vás. Na horekovanie nad úrovňou matematického vzdelávania sa hľadajú dôvody len ťažko.

Ak sa matematika vyučuje zmysluplne, rozvíja sa logické uvažovanie či rozhodovacie schopnosti.

            Miera využívania a vyspelosti technických zariadení a internetu vytvára priestor pre dosiaľ nepoznané rozdelenie spoločnosti. V nej, popri skupine ľudí schopných kritického úsudku, môžu postupne pribúdať jedinci, ktorí budú sedliacky rozum používať čoraz menej.

„Ľudia sa akoby začali diferencovať. Sú tí, ktorí hlavy používajú veľmi často a tí, ktorí ich používajú omnoho menej“ uviedla M. Bieliková, profesorka z Ústavu informatiky a softvérového inžinierstva na STU. Dodala tiež: „Hrozba je, že bežní ľudia sa môžu stať totálne závislí od zariadení a bez nich nebudú vedieť robiť ani jednoduché rozhodnutia. Množstvo počítačmi získaných informácií neustále rastie, a ľudia sa ľahšie manipulujú.“

            Ďalší dôvod, prečo by nebolo rozumné rezignovať na snahu rozvíjať v deťoch pomocou matematiky ich logické myslenie, sa črtá v ekonomike – vymyslieť, vyrobiť a predať množstvo vyspelých technológií či produktov.

 

 

Prečítajte si sedem dôvodov, pre ktoré podľa M. Ivaška žiaci a študenti nevedia matematiku, spolu s možnosťami, ako to môžu zmeniť.

Mnohí školáci sa (sami seba alebo aj iných) pýtajú "Prečo neviem matematiku?". Aké by teda mali byť najčastejšie odpovede na túto otázku?

1. zlý učiteľ - Táto odpoveď by sa zrejme objavila úplne najčastejšie. Veď je predsa oveľa jednoduchšie zvaliť vinu na niekoho druhého ako si priznať vlastnú chybu :) Ale každý žiak je iný a rovnako aj každý učiteľ. Takže ten istý učiteľ je pre niekoho dobrý, pre niekoho zlý. Niekomu vyhovuje prísnejší učiteľ, ktorý viac naučí, inému zase menej prísny učiteľ, ktorý dáva jednotky pomaly už aj za to, že žiak vôbec príde na hodinu :) Niektorí učitelia vedia učivo lepšie naučiť, niektorí horšie. A niektorí to možno aj vedia dobre, ale nemajú dostatočnú motiváciu. Aj napriek tomu, že mi učiteľ nevyhovuje, sa však matematika dá naučiť. Existujú rôzne prehľadné knihy a internetové stránky, kde si to môžem aj sám prečítať. A ak nerozumiem, tak sa môžem učiteľa spýtať po hodine. Alebo spolužiaka, ktorý tomu rozumie. Dôležité je však chcieť a obetovať nejaký čas.

2. nebaví ma to - Veľmi častým názorom je, že matematika nemá veľa spoločného s reálnym svetom. A že ju nikdy v živote nevyužijem. Potom ma to samozrejme nebaví, lebo mám pocit, že sa ju učím zbytočne. Ide o začarovaný kruh: matematika ma nebaví, neučím sa ju, potom ju ani neviem, a keďže ju neviem, tak ma ani nebaví. Ak jej budem lepšie rozumieť, tak je dosť možné, že ma bude aj viac baviť. No a nie je ani pravda, že by matematika nemala nič spoločné s realitou. Dokonca je všade okolo nás. A má veľké využitie napríklad v informatike, ekonómii či technike. Matematika je vlastne ideálny a dokonalý model reality. Často sa aj hovorí, že je to nástroj, ako viac rôznych vecí povedať rovnako.

3. pri riešení úloh tipujem - Ak mám riešiť slovnú úlohu, tak používam osvedčený algoritmus: vyberiem z úlohy všetky číselné údaje, doplním medzi ne náhodné znamienka počtových operácií a vypočítam výsledok. Ak je zlý, tak zmením znamienka a pokračujem dovtedy, kým nedostanem správny výsledok. Toto síce niekedy funguje, ale väčšinou nie. A okrem toho je to veľmi zlá metóda. Tak ako ani lekár nemôže predpisovať náhodné lieky a skúšať, či to pomôže. Bez zamyslenia sa nad významom slovnej úlohy je takmer nemožné vedieť úlohy riešiť.

4. nenaučím sa pojmy - Hoci podstatnú časť matematiky tvorí rozmýšľanie, bez učenia sa matematických pojmov mi samotné rozmýšľanie nepomôže. Nebudem totiž rozumieť ani otázke alebo úlohe. Ak potrebujem nájsť najväčšieho spoločného deliteľa, tak môžem postupovať logicky, nemusím poznať vôbec žiadny postup a aj tak ho môžem nájsť. Ale nenájdem ho pokiaľ neviem, čo to najväčší spoločný deliteľ je. Učenie pojmov (a priebežné opakovanie starších pojmov) nezaberie veľa času, ale môže výrazne pomôcť lepšie porozumieť matematike.

5. nepočítam príklady - Tak ako žiadny úspešný športovec nemôže byť úspešný bez tréningov, tak ani v matematike nemôže byť nikto dobrý bez počítania príkladov. Futbalista sa nenaučí hrať futbal tak, že ho bude pozerať v televízii. Naučí sa to tak, že ho bude hrať. Matematiku sa nenaučíte z knihy. Viac vám pomôže čistý papier :) Stačí vypočítať len niekoľko úloh z každého tematického celku a pokiaľ s tým nemáte problémy, tak sa výsledok dostaví. A riešením úloh sa zároveň aj presvedčíte, či danému učivu rozumiete alebo nie.

6. nemám logické myslenie - Presnejšie by tu malo byť napísané: "myslím si, že nemám logické myslenie". Alebo možno mám pocit, že matematická logika sa až príliš líši od logiky bežného sveta. Je dosť možné, že logiku mám, len ju v matematike neviem používať. Alebo nechcem. Ak si ale predstavím matematické úlohy v reálnom svete, moja logika mi pomôže. Napríklad rovnicu 3x = 15 si môžem predstaviť ako tri knihy, ktoré stoja 15 eur a ja musím vypočítať, koľko stojí jedna. Ak ale naozaj nemáte logiku, tak sú rôzne spôsoby, ako logiku trénovať. Napríklad nejaké knihy hlavolamov alebo zbierky logických hádaniek. Mnohé sa dajú nájsť aj na internete.

7. nechcem ju vedieť - Asi najťažšie prekonateľným problémom, prečo neviem matematiku je ten, že ju ani nechcem vedieť, čiže nemám dostatok motivácie. Poviem si, že aj tak ju nebudem potrebovať, zmaturujem z úplne iných predmetov, pôjdem študovať právo alebo medicínu, a preto je zbytočné, aby som sa matematiku učil. A radšej sa budem učiť predmety, ktoré využijem. No ale napriek tomu, matematika určite patrí do všeobecného rozhľadu a je určite lepšie pre akékoľvek povolanie, keď mám aspoň základné vedomosti aj z matematiky (ako aj zo všetkých predmetov). Dôležitou úlohou matematiky je aj naučiť ľudí logicky myslieť. Riešenie matematických úloh je dobrým spôsobom, ako trénovať logické myslenie. No a pokiaľ sa budem matematiku učiť aspoň v určitom rozsahu, tak s ňou nebudem mať žiadne problémy a ostane mi viac času na iné predmety :)

Ak chceme nájsť riešenie akéhokoľvek problému, tak ho musíme najprv identifikovať.

 

PaedDr.Palková, výchovná poradkyňa